Psychológ Štepita: Nebuďme príliš citliví na svoje pocity, nemôžu nás úplne ovládať
Alexandra König
Alexandra König

Psychológ Štepita: Nebuďme príliš citliví na svoje pocity, nemôžu nás úplne ovládať

Pandémia mení naše myslenie. Čo by sme mali robiť, aby psychika ostala v čo najlepšej kondícii? 

Matej Štepita, vpravo ilustračné foto — Foto: pexels

BRATISLAVA 6. apríl - Posledný rok je skúškou aj v oblasti duševného zdravia. Sme veľa doma a málo s ľuďmi a už vôbec nie v kolektívoch a väčších skupinách ľudí. Naše stretnutia a porady sa preniesli do online sveta a výučba detí tiež. Opýtali sme sa preto psychológa Mateja Štepitu, čo by sme mali robiť, aby naša myseľ ostala čistá a naša psychika bola v čo najlepšej kondícii. 

Stereotyp a zmena životného štýlu, do ktorej sme boli všetci okolnosťami prinútení, môže niekto zvládať perfektne a sú dokonca ľudia, ktorí svoj terajší spôsob života pokladajú za lepší, než ten, ktorí viedli v minulosti. No je veľa ľudí, ktorí bojujú s vyhorením, strachom, či dokonca s prejavmi depresie či úzkostí, vplyvom rôznych okolností, ktoré so sebou pandémia priniesla. Kedy vieme, že sa s nami deje niečo, čo už nie je v poriadku? Ako nám dá naše telo vedieť?

"Hovoril by som o volaní duše skôr než tela, hoci niekedy sa to naozaj môže prejaviť aj na telesnej úrovni. Únava, vyčerpanie, podráždenie, citová labilita. Tiež by som spozornel pri dlhodobejšej strate radosti a motivácie, prejavoch neprimeraného strachu, alebo hnevu. Signálov je mnoho, celkovo je dobré byť vnímavý k svojmu vnútornému rozpoloženiu, ale zase nie priveľmi, ako som už vravel. Vyslovene na telesnej úrovni sa môže dlhodobá duševná záťaž prejaviť aj v rôznych chorobách," vysvetľuje psychológ. 

Zdravie duše podľa Štepitu podporujú tieto prvky:

  • pohyb
  • pobyt v prírode spojený s jej ozajstným vnímaním
  • hra, hravosť
  • medziľudské vzťahy a kontakty, ak sa dá, prirodzené
  • zmysluplná, užitočná práca
  • samostatné logické myslenie a uchovanie si pokoja, aj keď situáciu treba brať vážne
  • zdravá miera kritickosti voči spoločenským pomerom
  • humor
  • plánovanie cieľov, do ktorých sa chceme pustiť v budúcnosti
  • prežívanie činností, ktorým sa venujeme

Zameranie sa viac na podporu okolia, než na svoje vlastné trápenia je tiež ďalšia vec, ktorá nám môže veľmi pomôcť. "Znie to možno až paradoxne, no tak ako nie je správne potláčať svoje prežívanie, rovnako nebezpečné môže byť aj to, keď sa človek stane priveľmi citlivý na vlastné pocity a nechá sa nimi úplne ovládať. V situácii krízy je dobré orientovať sa viac na vonkajšie úlohy, povinnosti a ciele, čo vie človeka stabilizovať. Vyhýbajte sa sebaľútosti, strachu aj davovej hystérii a naopak, rozvíjajte vlastnú sebadisciplínu," radí Štepita

A čo deti?

Veľa rodičov možno spozorovalo, že sa ich deti vplyvom online výučby a obmedzených sociálnych kontaktov zmenili. Je na nás, dospelých, aby sme im načúvali a včas pomohli. A ako nám dávajú najavo, že niečo nie je v poriadku? "Rodič by mal spozornieť, ak sa dieťa uzatvára do seba, vyhýba sa kontaktu, často je plačlivé alebo pasívne. Tiež ak má často podráždenú náladu, je výbušné, na všetko reaguje negatívne. Citlivo treba vnímať aj chuť do jedla, ochotu plniť si povinnosti či kvalitu spánku. Veľmi vážnym signálom sú aj najmenšie prejavy sebapoškodzovania. Najmä pre veľmi kontaktné deti (aj dospelých) sú tieto časy veľmi zložité a každá možnosť prirodzenejšieho fungovania v kolektíve je pre ne doslova liečivá," hovorí psychológ. 

Každá kríza je tu aj na to, aby nás niečo naučila. Samozrejme, zostať v pokoji, ak sme prišli o príjem alebo nám ochorel člen rodiny, je veľmi ťažké. Plánovanie budúcnosti, pestovanie pekných vzťahov v rodine či schopnosť vynájsť sa v každej situácii, sú základné piliere, o ktoré je fajn sa môcť vždy oprieť.  A na záver jedna motivačná myšlienka rakúskeho psychoterapeuta Viktora Frankla: "Ak má človek dobré prečo, znesie takmer akékoľvek ako."

Už ste čítali?

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…

Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali,…

Strach o seba, aj dieťatko. Mamy musia s príchodom nového člena rodiny…

Chlapcov hnevá pri šachu aj futbale. Talentovaná rómska šachistka…

Šachistka Agátka Berková dokonca remizovala s ruským šachovým…

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…

Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom…

Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom…

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…