Bratislavu zasiahla pred 34 rokmi najväčšia kalamita. Pozrite si, ako to vyzeralo
Hromady snehu znemožnili prejazdnosť na mnohých bratislavských uliciach.
BRATISLAVA 12. januára - V roku 1987 zažili Slováci mimoriadne zaujímavú zimu. Počas štyroch dní od 9. do 12. januára 1987 na juhozápade Slovenska snežilo až 68 hodín. Ulice, chodníky, koľajnice, ako aj zaparkované autá boli zaviate takým množstvom snehu, na ktorý nestačili pluhy ani lopaty, informovala TASR.
Neprekonateľná zima
Počas štyroch dní od 9. do 12. januára 1987 snežilo na juhozápade Slovenska až 68 hodín. „V dôsledku silného vetra sa vytvárali niekoľkometrové záveje, ktoré odrezali mnohé obce od sveta a v Bratislave spôsobili dopravný kolaps,“ povedal pred dvomi rokmi pre TASR klimatológ Pavel Matejovič.
Ulice, chodníky, koľajnice aj zaparkované autá boli v pondelok 12. januára ráno zaviate takým množstvom snehu, na ktorý nestačili pluhy ani lopaty. Mnohí ľudia v Bratislave sa nemohli dostať do práce či do škôl, a tak sa napokon vybrali do mesta pešo. V nevykurovaných vlakoch, ktoré uviazli na zaviatych tratiach, mrzli cestujúci celé hodiny. Električky nepremávali a majitelia osobných áut mali veľký problém ich identifikovať pod hrubou snehovou pokrývkou.
Žiadne náznaky
Počasie na začiatku roka pritom vôbec nenasvedčovalo, že nastane takáto dramatická situácia. Pavel Matejovič pripomenul, že na prelome rokov 1986 a 1987 vystúpili najvyššie denné teploty na juhu Slovenska na 10 až 12 °C. V západných Čechách sa zas vyskytli výdatné dažde, ktoré spôsobili miestne záplavy.
Po 6. januári sa však začala meniť cirkulácia a do karpatskej oblasti začal prenikať veľmi studený vzduch, ktorý sa zhromažďoval na severe Európy a Ruska. Práve stret tohto arktického vzduchu s teplejším prúdením z oblasti Stredomoria bol príčinou mimoriadne výdatného sneženia.
Rekordná zima v Bratislave
Podľa slov klimatológa Matejoviča bolo z meteorologického hľadiska veľmi zaujímavé a neobvyklé spojenie intenzívneho sneženia so silnými mrazmi. „Obvykle sa pri snežení pohybuje teplota okolo nuly, v januári 1987 však bolo aj mimoriadne chladno. V noci z 12. na 13. januára, keď sa utíšil vietor a obloha sa vyjasnila, klesli teploty vzduchu ojedinele aj v nížinách južného Slovenska tesne pod -30 °C. Bolo to posledný raz, čo v najteplejšej oblasti Slovenska klesli teploty takto nízko. V dňoch 15. a 16. januára potom nová tlaková níž priniesla ďalšiu snehovú nádielku. V Bratislave dosiahla celková výška snehovej pokrývky 64 cm. Bol tak prekonaný rekord maximálnej výšky snehovej pokrývky od začiatku meteorologických pozorovaní v hlavnom meste,“ objasnil Matejovič.
Snehovým kalamitám neodzvonilo
Práve zimy 1984/85 a 1986/87, keď bola aj táto kalamita, sa zapísali do histórie ako mimoriadne studené, respektíve chladnejšie oproti dlhodobému priemeru v Bratislave z rokov 1901 – 2000. Zápornú teplotnú odchýlku mala tiež zima 1995/96. Od začiatku 90. rokov 20. storočia prevládajú zimy s teplotou zodpovedajúcou priemeru alebo nadpriemerne teplé.
