Žena sa stretla so synom, ktorého dala na adopciu pred 45 rokmi. Potvrdila si, že urobila správne rozhodnutie
Keby sa Brenda Van Sickle dokázala postarať o svojho syna v šestnástich, bola by rada. Chcela však, aby mal čo najlepšiu starostlivosť, preto spravila ťažký krok.
ARLINGTON 30. novembra - Brenda Van Sickle mala iba 15, keď otehotnela. V roku 1975, keď mala 16 rokov, priviedla na svet syna.
„Videla som ho len 15 minút, kým mi ho sestry vzali,“ spomína. „Bolo to veľmi náročné. Rada by som sa oňho postarala, keby som mohla,“ priznala v rozhovore pre NBC-5 News s tým, že nemala vhodné podmienky na jeho opateru a povedala si, že takto to bude preňho lepšie.
Neskôr sa vydala a pracovala v televíznom spravodajstve. Jedného dňa pred niekoľkými mesiacmi jej zazvonil telefón. Bolo to meno, ktoré nepoznala: Wes Fenner, ktorý volal z New Orleans a spýtal sa jej, či v roku 1975 dala dieťa na adopciu. Branda bola šokovaná, v telefóne počula hlas svojho syna.
„Mama, to som ja“
Wes Fenner našiel svoju matku vďaka testom DNA a za pomoci adopčného servisu Angel. Po niekoľkých týždňoch telefonovania s Brendou odletel do severného Texasu, aby sa s ňou stretol pri rybníku.
„Ako som tam stála, zrazu som počula spoza chrbta: „mama, to som ja,“ opísala. Wes priznal, že síce nie je veľký „plačko“, ale neubránil sa slzám: „Bolo to, ako keby som sa pozeral na seba do zrkadla, na svoju staršiu verziu.“ V objatí ostali 20 minút.
Aj ona sa pokúšala nájsť syna
Branda sa svojho syna snažila nájsť v minulosti niekoľkokrát - vždy neúspešne. „Myslela som naňho každý deň, odkedy sa narodil,“ priznala. Dlhé roky nevedela, čo je s jej synom, ani kde sa nachádza, dnes vie, že sa mu vodí dobre, má vlastnú rodinu a pracuje pre veľkú banku v New Orleans.
„Posielame si navzájom texty piesní, počúvame rovnakú hudbu. Páčia sa nám rovnaké filmy. Máme rovnaký zmysel pre humor. Áno, toto je moje dieťa,“ uzavrela Branda, ktorá dojemným strenutím overila aj to, že sa pred rokmi naozaj rozhodla správne. Jej synovi v živote nič nechýbalo.
