Strávili sme deň na krízovej linke pomoci: Počas korony nám denne volá 15 ľudí s myšlienkami na samovraždu. Zabránime tomu v 95 % prípadov
Lucia Čížová
Lucia Čížová

Strávili sme deň na krízovej linke pomoci: Počas korony nám denne volá 15 ľudí s myšlienkami na samovraždu. Zabránime tomu v 95 % prípadov

Strávili sme deň s ľuďmi, ktorí sú denne v kontakte s tými, ktorí potrebujú pomoc, či už cez chat, mail, telefón alebo video.

Na krízovú linku pomoci sa môžete obrátiť vždy, keď vám je ťažko. — Foto: IPčko, Pexels/D. Nhan

BRATISLAVA 1. decembra - Seniori, ktorí sa nemohli rozlúčiť so svojimi umierajúcimi blízkymi, ženy zatvárajúce sa v skrini pred násilným partnerom s mobilom v ruke, vyčerpaní lekári, ktorí uvažujú o konci života, ľudia vracajúci sa zo zahraničia, ktorí nemajú kam ísť a nevedia, čo ich tu čaká, ľudia bez práce, ľudia s inou orientáciou, zneužívaní či prehliadaní. Desaťtisíce volaní o pomoc len počas prvých mesiacov tohto roka.

Situácia spôsobená koronavírusom ešte viac zhoršila už aj tak dosť pálčivú situáciu a systematicky neriešené problémy ohľadne duševného zdravia Slovákov. Všetci o tom čítame už mesiace, niektorí o pomoc aj požiadali, ale my sme sa boli pozrieť naživo, ako ľudia, ktorí sa vám na druhej strane ozvú, naozaj pracujú. Strávili sme deň s ľudmi z IPčka - internetovej poradne pre mladých, ktorých však počujete, aj keď zavoláte na Krízovú linku pomoci.

Ticho, podpora a vľúdnosť

Je chladné novembrové ráno, no hneď, ako vstúpime do priestorov občianskeho združenia IPčko, dotýka sa nás vľúdna atmosféra miesta. Žiaden zhon a vyzváňajúce linky, ako by ste možno čakali. Ale za to niekoľko ľudí, ktorí sú v spojení s ďalšími po celom Slovensku aj Česku. Aj v tejto chvíli sú v kontakte s množstvom tých, čo potrebujú pomoc. Víta nás programový riaditeľ Marek Madro a postupne nám predstavuje štruktúru združenia. „Zodpovednosť je vždy rozložená medzi viacerých ľudí, keďže mávame s našimi klientami aj naozaj náročné rozhovory. Interne je u nás 18 ľudí, ktorí sú zodpovední za jednotlivé projekty, s desiatkami ďalších spolupracujeme,“ vysvetľuje mi. Fungujú nonstop, od svojho vzniku v roku 2012 majú za sebou viac ako 180-tisíc rozhovorov.

Psychológovia na druhej strane linky sú vždy ochotní pomôcť.
Psychológovia na druhej strane linky sú vždy ochotní pomôcť. Foto: IPčko

Na chate, maile, telefóne alebo aj videohovore je k dispozícii 120 poradcov, psychológov, ktorí sa striedajú a pracujú maximálne 12 hodín týždenne na dobrovoľnej báze. Kým v minulosti ich bolo 40, tento rok sa pre situáciu s ochorením COVID-19 prijalo množstvo ďalších. Nad sebou majú koordinátorov, ktorí sú im k dispozícii, keď vedú náročný rozhovor. „Ak koordinátor spolu s poradcom zváži, že riziko je veľké, obrátia sa na svojho vedúceho a poprípade aj na mňa. O prípadoch, kedy ide o život, teda nikdy nemôže rozhodnúť jeden človek, ale aj štyria. Spolu sa radíme a vyhodnocujeme situáciu ako najlepšie pomôcť a keď je treba, ja kontaktujem záchranné zložky,“ dopĺňa Madro. Cez sociálne siete a telefóny sú všetci prepojení nonstop, pretože krízové situácie v životoch ľudí prichádzajú nečakane - cez deň, o druhej v noci, aj o šiestej ráno.

COVID je dnes súčasťou takmer každého príbehu

Väčšina z nich pracuje z domu, avšak stretávajú sa spolu, aj keď sa potrebujú poradiť alebo prebrať nejaký problém. S časťou ľudí, ktorí im volajú, sú totiž v dlhodobejšej komunikácii. V tom zazvoní telefón, psychológ Boris Katrušín dvíha Krízovú linku pomoci. Je tretí v poradí, to znamená, že ďalší dvaja poradcovia sú v tejto chvíli zaneprázdnení tiež. Po chvíli hodí signál kolegyni Dominike Rajznerovej aj Marekovi Madrovi, aby vedeli o aký prípad ide. Tí si prejdú vývoj za posledné dni, aby vedeli v prípade potreby do rozhovoru zasiahnuť a pomôcť. Boris Katrušín však prípad pozná a dáva im najavo, že to ustojí.

Najčastejšími prípadmi, kedy sa na nich ľudia obracajú, sú v tejto dobe najmä pocity osamelosti, domáce násilie, samovraždy a ďalšie témy súvisiace s COVID-19. „Ten je dnes súčasťou takmer každého príbehu, no treba rozlišovať, či je to primárna téma toho rozhovoru alebo sa „zákazka“, ako to nazývame, týka napríklad problémov vo vzťahu. Rovnako je to aj vtedy, keď sa v rozhovoroch o vzťahu spomenú myšlienky na samovraždu, v našich štatistikách je to uvedené ako vzťah. No samozrejme, všetky problémy sú úzko poprepájané, citlivo to treba vyhodnocovať,“ dodáva Madro.

Ak nechcete svoj problém opísať telefonicky, môžete použiť mail alebo chat.
Ak nechcete svoj problém opísať telefonicky, môžete použiť mail alebo chat. Foto: IPčko

Narástol počet volaní od ľudí uvažujúcich nad samovraždou

Za bežných okolností sme mali denne tri prípady, ktoré sa týkali samovraždy, teraz je ich aj 15. Za prvých 6 mesiacov tohto roka sme mali spolu 20-tisíc kontaktov, z toho 3-tisíc kontaktov o myšlienkach na samovraždu,“ dopĺňa Madro. A 1400-krát z nich boli ľudia na hrane života a smrti. Nechceli už od nás pomoc, len nechceli v tom byť sami. V takom prípade je našou prácou udržať ich čo najdlhšie pri živote, pritom často spolupracujeme so záchrannými zložkami. Pri 95 percentách rozhovorov to zvládneme ustáť a presvedčiť ich, aby dali životu šancu. Sú to opakované kontakty, vieme asi ako vyzerajú ich dni aj posledný týždeň, naším cieľom je, aby ten kontakt nastal aj o 24 hodín. Vtedy je vysoká šanca, že to ten človek zvládne.“

Každému prípadu venujú špeciálnu pozornosť, preto dnes už podľa volených slov v správach či emócii v telefóne vedia určiť, či je to realita alebo nie, či je to chvíľkový skrat alebo dlhodobo premyslený čin a nakoľko je prípad vážny.

Pandémia mnohé zmenila

V prvej vlne v rozhovoroch prevládala úzkosť a strach z ochorenia, aj o svojich blízkych, v lete sa to uvoľnilo a obsah rozhovorov sa točil okolo opatrení, cestovania či nepochopenia situácie,“ vysvetľuje mi psychologička a vedúca koordinátorov Dominika Rajznerová.

Teraz v druhej vlne podľa jej slov prerastá skôr agresia na štát, hnev na opatrenia aj ľudí, čo ich nedodržujú, problémy s tým, že sa nemajú ako dostať k psychológom a podobne.Typické sú teraz kontakty so zdravotníkmi o tom, že nemajú dostatok informácií, o ich hneve, frustrácii, strachu, čo bude, hovoria nám o tlakoch, ktoré na nich vytvárame ako spoločnosť, o očakávaniach. Mali sme už aj hraničné situácie, kedy to nevedeli ustáť. Ľudia v kríze sa správajú inak ako v stave, keď sú schopní aplikovať svoje vlastné zvládacie stratégie,“ vysvetľuje mi psychologička. Madro vzápätí dodáva, že najdôležitejšie zo všetkého je pre ľudí zažiť pocit prijatia. Či už je to obeť domáceho násilia, mladá žena trpiaca anorexiou, drogový díler alebo unavený lekár.

Každý prežíva svoje problémy inak, dôležité je vyhľadať pomoc.
Každý prežíva svoje problémy inak, dôležité je vyhľadať pomoc. Foto: Pexels, A. Neel, Cottonbro

Ľudia v združení IPčko sa stretávajú aj s naozaj závažnými psychiatrickými problémami. V tejto dobe sa na nich obracajú napríklad aj pacienti, ktorí sa kvôli opatreniam nedostali za svojím lekárom alebo nemohli byť hospitalizovaní, pretože psychiatrické oddelenia boli zmenené na „covid“ oddelenia. Na psychiatrické diagnózy sa u nás lieči cez 350-tisíc ľudí, no väčším problémom je počet ľudí, ktorý sa nelieči. Ľudia, ktorí sa so svojím menším či väčším problém hanbia alebo boja ísť za odborníkom. Na psychologickú podporu a krízovú intervenciu máme na Slovensku reálne len 3 nonstop linky pomoci, ktoré pokrývajú približne 10 percent potrebných kapacít. Pre porovnanie, v Českej republike je bez ohľadu na pandémiu štandardne až 23 liniek dôvery.

Ľudia u nás môžu zavolať na Linku detskej istoty, Linku dôvery Nezábudka a Krízovú linku pomoci, so vznikom ktorej pomohla hneď po vypuknutí pandémie Nadácia Orange. S ich pričinením vznikla aj platforma pomozeme-krizovelinky.sk a nový web patriaci pod združenie IPčko krizovalinkapomoci.sk. „Podarila sa spustiť za reálne krátky čas. Za 12 dní pre nás Orange zriadil novú linku, finančne nás podporili, aby sme školili a neustále školíme nových poradcov. To si vyžaduje 370 hodín prípravy, kým môžu začať. A aktuálne, zatiaľ v Bratislavskom a Trnavskom kraji, robíme aj výjazdy, aby sme ľuďom pomáhali naživo. Aj vďaka tejto pomoci od nich je k dispozícii 16 ľudí, ktorí sú v pohotovosti, pripravení hocikedy pomôcť,“ vysvetľuje Madro.

Okrem vytvorenia bezplatného čísla 0800 500 333 a poskytnutia ďalších 8 mobilných čísel, na ktoré sú presmerovávané prijaté hovory tak, aby linka fungovala nonstop aj v exponovanom čase, poskytla Nadácia Orange združeniu tiež aplikáciu na poskytovanie psychologického poradenstva cez videorozhovory.

LINKY POMOCI

Linka dôvery Nezábudka
linkanezabudka.sk - 0800 800 566

Krízová linka pomoci s podporou Nadácie Orange
krizovalinkapomoci.sk - 0800 500 333

Linka detskej istoty
ldi.sk - 116 111

i už vás trápi vzťah alebo napríklad neprijatie v kolektíve, ozvite sa.
Či už vás trápi vzťah alebo napríklad neprijatie v kolektíve, ozvite sa. Foto: Pexels/A. Piacquadio, O. Maidre

250 rozhovorov denne

Poradňa je momentálne jednou z najvyužívanejších krízových liniek pomoci na Slovensku. So svojím tímom psychológov absolvujú 250 kontaktov denne, z toho každý trvá približne hodinu. Dominika Rajznerová mi vysvetľuje, ako rozhovor vedú, aby sa o človeku, čo najviac dozvedeli, aby podchytili gro problému a vedeli človeka nasmerovať. A zároveň ho vedú tak, aby rozhovor do hodiny ukončili.  A tak, ako sa snažia každému dať pocit prijatia, nerozlišujú malý a veľký problém. Ale mieru jeho prežívania. V tom si k nám opäť sadne Marek Madro, ktorý preberal s kolegom netradičný problém domáceho násilia a potrebovali klientku nasmerovať, aby vedela, na koho sa obrátiť, keď sa rozhodne opustiť partnera. „Nie je to o téme, ale o prežívaní človeka. Aj hádka s manželom, keď to trvá dlhodobo, môže byť pre niekoho dôvod na ukončenie života. Niekto iný v tej chvíli zase potrebuje upokojiť, nasmerovať na vzájomný rozhovor alebo pomôcť s tým zistiť, prečo sa to deje,“ hovorí Madro.

Výnimočné nie sú ani telefonáty od žien zatvorených v skrini pred partnerom

Niekedy sa im ozvú ľudia priamo s tým, že „potrebujem to a to, prosím poraďte mi.“ Vtedy on aj jeho kolegovia vedia, že to bude v poriadku. Niekedy sa však na chate objaví správa: znásilnili ma. Vtedy vám hneď automaticky naskočí - polícia, vyšetrenie u gynekológa, urobiť si výter, nesprchovať sa - no až dôkladným rozhovorom môžete zistiť, že sa to stalo pred rokmi, no práve v tejto chvíli stojí žena pred tým, že sa chce so svojím životným problémom zdôveriť svojmu priateľovi, ale nevie ako. Pre ňu je to obrovská chvíľa, lebo to nikomu doteraz nepovedala. Do rozhovoru prichádza s tým, že to bude obrovský zlomový bod, že ide s tým niečo urobiť, konečne nahlas pomenuje svoju bolesť. Keď ľudia komunikujú o svojich ťažkostiach, tak je to očami toho problému. My sa ich pýtame, na čom im záleží, čo sú ich hodnoty, čo sa skrýva za tým problémom, spolu sa snažíme vyrobiť riešenie - v tomto prípade ako viesť rozhovor o takejto téme,“ dopĺňa.

Poradcovia však musia byť pripravení aj na to, že im na chat napíše žena, ktorá sa zatvorila v skrini pred násilným partnerom a písanie využíva ako „tichú pomoc“ alebo im zavolá, ale nič nehovorí. Psychológovia vtedy vyhodnotia situáciu a dohodnú si s ňou nejaký tichý signál, napríklad zaklopkanie na mobil, ktorý je počuť, kým jej zavolajú pomoc alebo ju nasmerujú, aby si ju zavolala sama. A Madro dodáva, že niekedy ženy v takýchto prípadoch zapnú dokonca video - každý v kríze reaguje inak.

Každý môže požiadať o pomoc, nebojte sa.
Každý môže požiadať o pomoc, nebojte sa. Foto: Pexels/E. Bauso

Aj psychológ potrebuje pomoc

Nechávame poradcov a koordinátorov pracovať a presunieme sa na druhé poschodie, tam práve jedna zo psychologičiek nahráva podcast. O poschodie vyššie práve prebieha supervízia. Viacerí poradcovia sú pripojení cez Zoom a naživo komunikujú s odborníčkou z Česka.Je to štandardný nástroj každého pomáhajúceho pracovníka, pretože na to, aby sme mohli pomáhať, musíme byť v poriadku a v pohode. Pretože, ak sa stretnete s človekom, ktorému je tak ťažko, že chce ukončiť svoj život, máte na sebe tlak zodpovednosti, že je to vo vašich rukách. Aj keď sme na to traja, je to náročné,“ hovorí nám Dominika Rajznerová a dodáva, že okrem toho, ako zvládať náročné situácie, často riešia aj hranice svojej práce. Niektorí totiž nielen časovo, ale aj vyššou angažovanosťou pomáhajú viac, ako by mali a prekračujú svojich 12 hodín týždenne, ktoré sú nastavené kvôli zvládaniu tejto práce.

Chat funguje v mnohých situáciách ako „tichá“​ pomoc.
Chat funguje v mnohých situáciách ako „tichá“ pomoc. Foto: Pexels/I. Samkov, E. Bertelli

Volávajú aj samotní násilníci či drogoví díleri

Pomaly sa zberáme na odchod. Boli sme svedkami toho, ako v poradni pracujú, s čím sa na nich ľudia obracajú a ako im vedia pomôcť. Práve v tejto chvíli nám však vedúca dáva signál, že ju jeden z poradcov - nováčikov požiadal, aby sa zapojila do jeho komunikácie s klientom na chate a pomohla mu. Aj keď sú to všetko vyštudovaní psychológovia, sociálni pracovníci, špeciálni pedagógovia a dnes už aj dvaja lekári, ťažké prípady stále potrebujú konzultácie.

Na záver nás prekvapí informácia, že nevolajú len obete domáceho násilia, ale často aj samotní agresori. Nielen ľudia zničení drogami, ale aj samotní drogoví díleri. Od teroristu až po tých, čo vyvolávajú bitky v rómskej osade. Dominika Rajznerová sa na mňa jemne pousmeje, pretože sú to problémy, ktoré často rieši práve ona. „Drogoví díleri s nami často riešia, že sa k tomu utiekli, pretože to bola jediná možnosť ako prežiť, vyhrážajú sa im alebo je na nich tlak, no oni myslia na ľudí, ktorým ničia drogy život. Násilníci sa zase chcú vyviniť z toho, čo iným urobili, ospravedlniť sa sami pred sebou. A píšu mi aj inak orientovaní ľudia. Keď si predstavíte, že vám píše mladý chlapec zo silne veriacej rodiny, ktorý odmalička počúva, že buzeranti by nemali žiť, sám si tak vytvára názor, že je zlý a je v tom sám. Keď sa k tomu pridá vyhrážanie od člena rodiny, ktorý na to príde, stratí všetky svoje zvládacie stratégie,“ vysvetľuje mi psychologička, prečo je v poriadku a najmä veľmi dôležité požiadať o pomoc. Preto sa aj Nadácia Orange aktívne angažuje v téme duševného zdravia a spolu s ďalšími organizáciami stojí za vznikom Iniciatívy liniek pomoci, kam patrí spolu s organizáciou IPčko aj Liga za duševné zdravie a Linka detskej istoty.

Článok vznikol v spolupráci s Nadáciou Orange.

Už ste čítali?

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…

Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom…

Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom…

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…