Viktor Vincze: Len bratislavské cintoríny vytvoria 1000 ton odpadu ročne. Nakupujte živé kvety, mať len jeden veniec nie je hanba
Lucia Čížová
Lucia Čížová

Viktor Vincze: Len bratislavské cintoríny vytvoria 1000 ton odpadu ročne. Nakupujte živé kvety, mať len jeden veniec nie je hanba

Známy moderátor sa opäť venuje téme životného prostredia. Tentokrát sa pozrel na odpad na našich cintorínoch.

Keď pôjdete v budúcnosti na cintorín, premyslite si, čo tam necháte. — Foto: Instagram/Viktor Vincze, TASR/Erika Ďurčová

BRATISLAVA 2. novembra - Pamiatka zosnulých, ktorú inak nazývame aj Dušičky, pripadá na dnes, no tento rok spomínanie na našich blízkych vyzerá inak ako po tie minulé. Nechodíme masovo na hroby a necestovali sme krížom krážom po republike, ani sme na trhoch a v obchodoch nemohli vo veľkom kupovať kahance, sviečky, vence či inú kvetinovú výzdobu.

Avšak v minulosti to presne takto vyzeralo a všetko to nami nakúpené potom na cintorínoch ostávalo ako odpad. Naše cintoríny vyprodukujú desaťtisíce ton odpadu ročne. Presnejšie nie oni, my ich vyprodukujeme! A prečo? Aby sme sa ukázali rodine? Susedom? Akoby viac sviečok znamenalo byť viac veriaci. Akoby sa hrob iba s jedným vencom z nejakého dôvodu ‚nepatril‘. Prepáčte, ale našim mŕtvym blízkym je to naozaj dosť jedno. No živej prírode okolo nás nie,” rozoberal túto tému na svojom Instagramovom profile moderátor Viktor Vincze.

Tisíce ton odpadu

Podľa pohrebníctva mesta Bratislavy vyprodukujú bratislavské cintoríny za rok neuveriteľných 1000 ton odpadu,” zdôrazňuje moderátor s dodatkom, že hoci použil dáta z Bratislavy, pomerovo sú aplikovateľné aj na iné regióny. Je to taká kopa odpadu, že ak by ju chcel priemerný Bratislavčan „vyrovnať” svojím bežne vyprodukovným odpadom (približne 372 kilogramov za rok), tak by mu to trvalo 2600 rokov.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

A post shared by Viktor Vincze (@viktorvincze) on

Väčšina tohto odpadu pritom pochádza práve z jesenného, čiže dušičkového obdobia. Menšie mestá hlásia stovky ton, dediny 5-6 ton odpadu. Najhoršie na tom je, že až polovicu z toho odpadu tvorí kompostovateľná biozložka, druhú polovicu všetko ostatné.

Teda plastové či sklenené kahance, svietniky, vence, sviečky, umelé kvety. Možno si poviete, že stačí pristaviť na všetky cintoríny kontajnery na bioodpad, plasty a sklo, a všetky tieto haldy odpadu sa budú dať dobre spracovať. Sú však tri dôvody, prečo to nie je také jednoduché,” vysvetľuje Vincze a vykresľuje to na mnohých príkladoch.

Prečo kontajnery nefungujú

Jedným z nich je neúspešná snaha mnohých samospráv o to, aby ľudia na cintoríne správne používali kontajnery na separovaný odpad. Dopadlo to tak, že ľudia nerešpektovali účel nádob, netriedili použité veci, hádzali ich, kde sa im zachcelo alebo kde bolo voľné miesto. A tak v konečnom dôsledku všetok odpad skončil na skládke, kde sa niektoré komponenty už nikdy nerozložia.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

A post shared by Viktor Vincze (@viktorvincze) on

 

Niektorým samosprávam sa ako-tak separovať podarilo, avšak nie dokonalo. Ak niekto do kontajnera s biologicky kompostovateľným odpadom (listy, živé kvety a pod) hodí aj iné odpady, plasty, kovy či rôzne kombinované materiály, ako napríklad umelé kytice, tak takto znehodnotený biologický odpad nemôže ísť ďalej na kompostovanie, ale je považovaný za zmesový. Na väčšine územia Slovenska (okrem Bratislavy a Košíc, kde je spaľovňa) teda skončí na skládke,” vysvetľuje Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Typickým príkladom je vyhodenie živých vencov alebo konárov - síce správne do hnedého kontajnera, ale v plastovom vreci. Obsah kontajnera sa tak znehodnocuje, pritom by to tam stačilo z vreca len vysypať.

Najväčší problém

No najväčším problémom a najdôležitejším bodom v tejto téme sú „nebio“ predmety, ktoré na cintoríny nosíme a sú väčšinou nerecyklovateľné.Na prvý pohľad sa zdá, že odpad na cintorínoch sa dá triediť na viac zložiek, avšak sklo a plasty, ktoré sa používajú na tvorbu kahancov, nie sú tie typy skla a plastov, ktoré sa dajú triediť,” hovorí Boris Šramko, riaditeľ MARIANUM - pohrebníctvo mesta Bratislava.

A ak aj áno, sú plné zvyškov vosku, ktoré majú recyklátori problém odoberať. A je to aj problém vencov - vetvičky sú živé, ale na venci je aj polystyrén, drôt, plastové kvetinky. Keby ich aj bol niekto ochotný rozoberať, sú tam aj zložité plasty, ktoré nikto nezrecykluje - jednoducho všetko, čo vyzerá ako plast, nepatrí do žltého, niečo, čo vyzerá ako sklo, zase nepatrí do zeleného kontajnera.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

A post shared by Viktor Vincze (@viktorvincze) on

 

Čo môžete urobiť?

A čo teda s tým? Viktor Vincze odporúča:Nekupujte na hroby to, čo sa nevie rozložiť samo. Dajte prednosť živým kvetom, vyrobte si čisto živé vence alebo si ich vypýtajte v kvetinárstvach. Ako svietnik môže poslúžiť aj pekne upravený zaváraninový pohár či fľaša so sviečkou, ktoré sa dajú ďalej použiť. Ideálne je použiť sviečky, ktoré nie sú v žiadnom obale. Úplne najlepšie by bolo, keby bola z ekologického materiálu, napríklad včelieho vosku. Keď sa však inak nedá, tak hliníková vanička z malých čajových sviečok je aspoň dobre recyklovateľná s kovmi. No predovšetkým nechajte na hrobe vášho blízkeho jednu sviečku za jednu rodinu. Naozaj nemusíte obložiť celý hrob ropnými kahancami,” dodáva.

Náhrobné predmety sa totiž stávajú odpadom v momente, keď ich kúpime.Dušičky sú pre mňa sviatkom, keď si pri spomienke na svojich blízkych môžeme uvedomiť kolobeh života, aj našu vlastnú pominuteľnosť. A tú plastové ‚nesmrteľné‘ predmety nereprezentujú. Skúsme pri starostlivosti o mŕtvych myslieť aj na to živé, ktoré tým ovplyvňujeme,” uzatvára moderátor.

Už ste čítali?

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…

Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom…

Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom…

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…