Končí sa aj vaše priezvisko na tieto koncovky? Pravdepodobne máte chorvátske korene
TASR
TASR

Končí sa aj vaše priezvisko na tieto koncovky? Pravdepodobne máte chorvátske korene

Balkánske korene v ľuďoch rezonujú i v súčasnosti.

Pláž Verudela v chorvátskej Pule na polostrove Istria. — Foto: Flickr

TRNAVA 3. júla – V obciach a mestách trnavského regiónu a tiež na západnom Slovensku smerom na Bratislavu žije veľa obyvateľov, ktorých priezvisko sa končí na –ič. Môže ísť vo veľkej miere o potomkov chorvátskych prisťahovalcov, ktorí Slovensko začali kolonizovať od stredného Dunaja, z poriečia Sávy a Drávy po bitke pri Moháči (1526). Obce v Trnavskom kraji ako Dlhá, Ružindol, Paderovce (časť Jaslovských Bohuníc), Dobrá Voda, Zvončín, Suchá nad Parnou, Košolná, Naháč či Dechtice vykazovali na prelome 16. a 17. storočia výraznú chorvátsku väčšinu. V nich sa i naďalej takéto priezviská zachovávajú, rovnako ako povedomie o ich pôvode.

Máte aj vy takéto priezvisko?

Priezviská Fančovič, Ažaltovič, Šimončič, Krajčovič, Izakovič, Boledovič, Demovič, Hlavatovič, Benedikovič, Miklovič, Jakabovič, Kubovič, Lančarič, Lukačovič, Miklovič, Matovič, Ondrejkovič, Pavlovič, Polakovič, Šefčovič a mnohé ďalšie by mali odkazovať na migračnú vlnu z územia Chorvátska v súvislosti s nájazdmi Osmanov. Keďže chorvátsky jazyk a jazyk obyvateľov na území terajšieho Slovenska boli príbuzné, postupom relatívne krátkeho času došlo k asimilácii prišelcov. Historické zdroje uvádzajú, že tie obce v okolí Trnavy, kde žila chorvátska väčšina, sú po roku 1796 evidované ako slovenské.

Chorváti radi využívali daňové prázdniny

V obci Ružindol pri Trnave napríklad kronika uvádza, že v roku 1598 žilo „veľa ľudí“ s chorvátskymi priezviskami. Chorváti radi využívali daňové prázdniny, keďže ako novousadlíci aj šestnásť rokov nemuseli platiť dane. Keď táto lehota uplynula, pobrali sa ďalej a takto migrovali z jedného panstva na druhé,“ píše sa v monografii obce Ružindol z roku 2009. Na dobrovodské panstvo, patriace k hradu Dobrá Voda, prišli prví Chorváti, ako sa tiež uvádza v obecnej kronike, v roku 1548 a usadili sa v Paderovciach, Radošovciach a Naháči.

Na archívnej snímke zrúcanina hradu Dobrá Voda. Od roku 2009 pracujú dobrovoľníci na jeho záchrane.
Na archívnej snímke zrúcanina hradu Dobrá Voda. Od roku 2009 pracujú dobrovoľníci na jeho záchrane. Foto: TASR/Milan Soukup

Balkánske korene v ľuďoch rezonujú i v súčasnosti. „Keď sme boli v Záhrebe, v telefónnom zozname som našiel šestnásť strán s priezviskom Šimončič,“ povedal pre TASR trnavský historik, rodák z obce Dechtice Jozef Šimončič. Po svojich predkoch pátral, „tak trochu“, ako povedal, aj súčasný predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Zostal zatiaľ iba na začiatku hľadania, alepredkovia sem iste neprišli v rámci prirodzenej migrácie, boli donútení okolnosťami. Jeden z prameňov by podľa neho mohol ukazovať, že osídlenie na západe má súvis tiež s tzv. chorvátskou gardou, ktorej členovia dostali pozemky za odmenu po bojoch.

Jazykovedci však chorvátsky pôvod priezvisk s koncovkou –ič až tak jasne nevidia. Milan Majtán v publikácii Naše priezviská, ktorú vydala Slovenská akadémia vied vo svojom vydavateľstve Veda, píše, že „starobylá prípona –ovic, neskôr –ovič vyjadrovala príslušnosť k rodine ako celku. Priezviská s touto príponou sa často pokladajú za južnoslovanské. Chorvátsky pôvod ich nositeľov ale nie je jednoznačný, iba časť z takýchto priezvisk nie je slovenského pôvodu a takýto spôsob tvorenia nebol a nie je slovenčine cudzí,“ konštatoval autor. V priezviskách ako Stančič, Šimončič, Urbanič a podobne však chorvátsky pôvod možno vidieť.

Databáza priezvisk na Slovensku (autor P. Ďurčo a kolektív, Slovenská akadémia vied), ktorá popisuje stav z roku 1995, uvádza v prípade priezviska Fančovič 253 nositeľov v 62 lokalitách. Najviac v Trnave, v blízkych obciach Bučany, Naháč, Pastuchov, Bohunice, Hlohovec. Pri priezvisku Tomašovič (544 nositeľov v 128 lokalitách) vedie Trnava, pri priezvisku Viskupič (91 nositeľov v 29 lokalitách) je to Trnava a Ružindol, Izakovič (249 nositeľov v 58 lokalitách) je to opäť Trnava, Dlhá a Suchá nad Parnou. Priezvisko Šimončič sa v danom roku na Slovensku nachádzalo 407-krát v 75 lokalitách, najčastejšie zase v Trnave a takto sa dá pokračovať v desiatkach ďalších mien.

Už ste čítali?

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…