Pozrite si, ako vyzeral štart Apolla 11. Armstronga a Aldrina vyslali na Mesiac presne pred 50 rokmi
Pavol Hirka
Pavol Hirka

Pozrite si, ako vyzeral štart Apolla 11. Armstronga a Aldrina vyslali na Mesiac presne pred 50 rokmi

Od zatiaľ najväčšieho vesmírneho úspechu ľudstva dnes uplynulo presne päťdesiat rokov.

Na archívnej snímke NASA z 20. júla 1969 Buzz Aldrin počas pobytu na Mesiaci. — Foto: TASR/AP

WASHINGTON 16. júla (TASR) - Písal sa rok 1969. Odvtedy, čo Sovieti do vesmíru vypravili prvého človeka, Jurija Gagarina, ubehlo už viac ako osem rokov. Svet túžil po prekonaní ďalšieho technologického míľnika. Napokon sa dočkal - 16. júla 1969 Američania do vesmíru poslali raketu, pomocou ktorej sa mali dvaja kozmonauti dostať na Mesiac.

Raketu Saturn 5 vypustili Spojené štáty z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride o 9:32 EDT (14:32 nášho času), aby vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu s posádkou v zložení Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins. Dvojica Armstrong a Aldrin následne 20. júla (v Československu bolo už 21. júla) vstúpila na povrch Mesiaca. Čo všetko tomu ale predchádzalo?

Na archívnej snímke zo 16. júla 1969 je štart nosnej rakety Saturn 5 s posádkou Apolla 11 počas štaru na misiu na Mesiac. — Foto: TASR/AP via NASA
Na archívnej snímke z 20. júla 1969 sedí 10-ročný syn Buzza Aldrina Andy v kôlni rodičovského domu, zatiaľ čo ostatní členovia rodiny sledujú priamy prenos s pristátia posádky Neil Armstrong a Buzz Aldrin na Mesiaci. — Foto: TASR/AP via NASA
Na archívnej snímke zo 16. júla 1969 muži sledujú v obchodnom dome vo White Plains v štáte New York priamy televízny prenos štartu nosnej rakety Saturn 5 s posádkou Apolla 11, na misiu na Mesiac. — Foto: TASR/AP via NASA
Na archívnej snímke NASA z 20. júla 1969 kontrolné stredisko letov NASA sleduje aktivity Neila Armstronga a Buzza Aldrina počas vychádzky na povrchu Mesiaca. — Foto: TASR/AP via NASA
Na archívnej snímke NASA z 21. júla 1969 veliteľ Apolla 11 a prvý človek na Mesiaci Neil Armstrong v lunárnom module po skončení úloh na povrchu Mesiaca. — Foto: TASR/AP via NASA

Úspechy Sovietov motivovali USA

Reálny rozvoj kozmonautiky začal v 50. rokoch 20. storočia, kedy v Spojených štátoch amerických (USA) aj v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR, dnes Ruská federácia) vyvinuli technológiu konštrukcie bezposádkových kozmických lodí, nazývaných družice (satelity), ktoré mohli krúžiť okolo Zeme.

Úspechy, ktoré v tejto oblasti dosiahol ZSSR a vyslanie prvého človeka do vesmíru, podnietili 35. amerického prezidenta (1961-1963) Johna Fitzgeralda Kennedyho, aby vo svojom prejave z 25. mája 1961 oznámil, že USA by mohli do roku 1970 dopraviť človeka na Mesiac a zabezpečiť aj jeho návrat na Zem. Stalo sa tak už v roku 1969 v rámci amerického vesmírneho programu Apollo.

Malý skok pre človeka

Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál o 03.56 h SEČ 21. júla 1969 mesačný modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu. „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo", mohol onedlho komentovať svoje prvé kroky po Mesiaci Neil Armstrong. Nasledoval ho Edwin Aldrin. Spolu strávili chôdzou po povrchu Mesiaca takmer tri hodiny a umiestnili tam pamätnú dosku s nápisom: „Tu ľudia z planéty Zem prvýkrát položili nohu na Mesiac. Júl 1969 n. l. Prišli v mieri v mene celého ľudstva".

Po splnení cieľa vytýčeného 35. prezidentom USA Kennedym a výstupu prvého človeka na Mesiac, podpora pre americký program letov na Mesiac zoslabla. Misia Apollo bola predčasne ukončená - aj napriek tomu, že sa mali uskutočniť ešte tri lety, program sa skončil v decembri 1972 letom misie Apollo 17. Jednou z príčin predčasného ukončenia letov k Mesiacu boli rozpočtové škrty, spôsobené vojnou vo Vietname.

Na archívnej snímke NASA z 30. marca 1969 je posádka Apolla 11 zľava veliteľ Neil Armstrong, pilot Michael Collins a pilot lunárneho modulu Edwin E. "Buzz" Aldrin. Posádka Apolla 11 bola prvou, ktorej členovia pristáli na Mesiaci. — Foto: TASR/NASA via AP
Na archívnej snímke NASA z 20. júla 1969 Buzz Aldrin zostupuje po rebríku z lunárneho modulu na povrch Mesiaca. — Foto: TASR/NASA via AP
Na archívnej snímke NASA z 20. júla 1969 pózuje Buzz Aldrin Neilovi Armstrongovi pri americkej zástave počas vychádzky na povrchu Mesiaca. — Foto: TASR/NASA via AP
Na archívnej snímke NASA z 21. júla 1969 sa návratová sekcia lunárneho modulu s Neilom Armstrongom a Buzzom Aldrinom približuje k veliteľskému modulu Apolla 11 s Michaelom Collinsom na palube po úspešnej misii na Mesiaci. — Foto: TASR/NASA via AP
Na archívnej snímke NASA z 24. júla 1969 sa potápač amerického námorníctva Clancy Hatleberg pripravuje na zoskok z vrtuľníka ku kabíne Apolla 11 s posádkou Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins po prístáti v Tichom oceáne po návrate s úspešnej misie na Mesiaci. — Foto: TASR/NASA via AP

Už ste čítali?

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…