Petíciu za zákaz kožušinových fariem podpísalo 75-tisíc Slovákov. Ľudia už o kožušiny nemajú záujem
Kristián Plaštiak
Kristián Plaštiak

Petíciu za zákaz kožušinových fariem podpísalo 75-tisíc Slovákov. Ľudia už o kožušiny nemajú záujem

Podľa prieskumu takéto farmy odsudzujú dve tretiny Slovákov.

Ilustračná snímka — Foto: Pexels

BRATISLAVA 15. júla -  Kampaň s názvom Ide o chlp! sa snaží o zakázať chov zvierat na kožušiny na Slovensku. Do tohto etického boja sa zapája čoraz viac ľudí. V súčasnosti má petícia, ktorú iniciuje občianske združenie Humánny pokrok, viac ako 75-tisíc podpisov, a preto mieri vyššie. Nastal čas legislatívneho zákazu kožušinových fariem?

Petícia presiahla hranicu 75-tisícov podpisov, čo z nej robí druhú najúspešnejšiu online podpisovú akciu v histórii. „Ukázali sme ľuďom realitu kožušinových fariem, kde zvieratá zjavne a dokázateľne trpia, a verejnosť nezostala ľahostajná,“ uviedla Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku.

Čo je Humánny pokrok?

Ide o občianske združenie pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Humánny pokrok je hlasom zvierat a presadzuje udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Združenie vzniklo s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Je členom globálnej koalície Open Wing Alliance, bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok, a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance, ktorá sa pokúša ukončiť kožušinový chov.

Kožušinová firma v Príbovciach pri Martine
Kožušinová firma v Príbovciach pri Martine Foto: Humánny pokrok

„Zvieratá na kožušinových farmách žijú na ploche menšej ako jeden štvorcový meter, sú vystresované, trpia a časom sa doslova zbláznia. Kožušinové farmy v žiadnom prípade nedokážu poskytnúť týmto zvieratám také podmienky, aké potrebujú a majú v divočine,“ pokračuje Demetrianová s tým, že ide o bežnú prax, ktorá zjavne platí aj u nás.

Podľa údajov Humánneho pokroku kožušinový priemysel „spotrebuje“ ročne sto miliónov zvierat. Ich kožušiny sa používajú na výrobu kabátov, no najmä doplnkov, napríklad golierov a rukávov, lemovania na topánky alebo brmbolcov na tašky a čapice. Aby sa ich kožušina zachovala v čo najlepšej kvalite, zvieratá sa zabíjajú plynom, elektrickým prúdom tyčou cez konečník alebo zlomením väzov. Na výrobu jedného kožuchu je napríklad potrebná kožušina z viac ako 60 noriek.

Letným cieľom ochranárov je nazbierať ešte viac podpisov a primäť vládu k zákazu kožušinových fariem. Ak by došlo k schváleniu zákazu, pripojili by sme sa k Česku, Rakúsku a ďalším dvanástim krajinám v Európe, ktoré sa rozhodli skoncovať s farmami tohto druhu.

Ako to začalo

K spusteniu online petície Ide o chlp! došlo pred niekoľkými mesiacmi. Predchádzalo mu zverejnenie záberov z kožušinovej farmy v Príbovciach pri Martine, ktoré šokovali verejnosť. Práve vďaka nim podpisová kampaň nadobudla svoju popularitu. „Je neakceptovateľné, že v 21. storočí sa u nás stále deje takéto barbarstvo na zvieratách len pre kožušiny. Dennodenné trápenie divo žijúcich norkov bažiacich po slobode a potoku, ktoré sa namiesto toho tlačia v malých drôtených klietkach, kde sa navzájom napádajú a požierajú. Ich mizerný život sa končí v plynových komorách. Sťahovanie zvierat z kože pre kožušiny už naozaj do modernej krajiny Európskej únie nepatrí,“ apeluje Alexandra Demetrianová.

Kožušinové farmy v Európe končia
Kožušinové farmy v Európe končia Foto: Wikimedia CC

V ostatných krajinách, ako na susednej Ukrajine, v Poľsku, pobaltských štátoch a Bulharsku, rokujú tiež o takomto zákaze. Pristúpili k nemu v Holandsku, Belgicku, Nórsku, Srbsku, Chorvátsku, Slovinsku a v Bosne a Hercegovine. V Európe klesá dopyt aj produkcia kožušín, preto bude tento rok bude na farmách zabitých o 30 % menej noriek. Nerozlučnou súčasťou kožušinového priemyslu je aj módny priemysel. Veľké značky ako Prada či Gucci, Versace a Armani verejne prisľúbili, že už nebudú používať kožušiny.

Online petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku môžu ľudia podpísať online na stránke ideochlp.sk.

Už ste čítali?

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…