Pred 120 rokmi sa narodil herec a komik Jindřich Plachta
TASR
TASR

Pred 120 rokmi sa narodil herec a komik Jindřich Plachta

Spomedzi množstva filmových a divadelných úloh Jindřicha Plachtu vyniká najmä dobrosrdečný profesor Matulka v komédii Martina Friča Cesta do hlubin študákovy duše (1939).

Jindřich Plachta, archívna snímka. — Foto: Wikipedia

Praha/Bratislava 1. júla (TASR) – Keď český herec Jindřich Plachta nastúpil v roku 1930 do Divadla Vlasty Buriana, vydržal v ňom len tri roky. Pamätníci hovoria, že dôvodom bola žiarlivosť samotného riaditeľa a fenomenálneho komika. Vlasta Burian ťažko znášal, že diváci odmeňujú hlasnejším smiechom i potleskom jeho kolegu. So svojou výškou 198 centimetrov, vyziabnutou postavou, dobráckym výrazom tváre a s nezameniteľnou dikciou bol Jindřich Plachta predurčený na komediálne úlohy, v ktorých sa humor snúbil s hlbokou ľudskosťou a prirodzenosťou. V pondelok 1. júla uplynie 120 rokov od narodenia obľúbeného herca.

Jindřich Plachta, vlastným menom Jindřich Šolle sa narodil 1. júla 1899 v Plzni. Pseudonym "Plachta" si dal podľa školskej prezývky, keď ako chudé dieťa nosil pelerínu, ktorá na ňom viala ako plachta.

V roku 1918 absolvoval Obchodnú akadémiu a stal sa úradníkom, hoci o svojom nadaní na tento druh práce veľmi pochyboval. "Skôr by sa našlo u kravy nadanie na hru na citaru než u mňa atóm pochopenia pre podvojné účtovníctvo," hovoril o sebe.

Už v tom čase tajne účinkoval na rôznych menších scénach s vlastnými scénkami, okrem iného v kabaretoch Červená sedma či Satyr. Jeho prvou komickou figúrou bola pražská klebetnica Vůněslava Acetylénová. Okrem iného v divadle aj napovedal, ale robil to tak okázalo a nešikovne, že diváci plakali od smiechu, čo Plachtu katapultovalo z šepkárskej búdky rovno na javisko a pred filmovú kameru.

Plachta mal od mladosti podlomené zdravie, trpel žalúdočnými vredmi, ktorým dal dokonca aj mená. Keď v roku 1927 odišiel do predčasnej penzie, venoval sa už len umeleckej činnosti. Už v roku 1926 sa objavil v nemej verzii Dobrého vojaka Švejka, ktorú nakrútil Karel Lamač. Ten istý režisér ho spolu s Vlastom Burianom obsadil do komédie C. a K. polní maršálek (1930).

Významnejšie roly však Plachta dostal až o rok neskôr. V komédii To neznáte Hadimršku, ktorú nakrútili Karel Lamač a Martin Frič, hral znovu po boku Vlastu Buriana a diváci si dodnes pamätajú jeho repliku: "Krasavice inteligentní!". V snímke Svatopluka Innemanna Muži v offsidu s Hugom Haasom v hlavnej úlohe si Plachta zahral krajčíra Habáska, ktorý ako vdovec žije sám so svojim synom Emanom. Práve jeho častuje vo filme láskavou a zároveň humornou pochvalou: "Eman je pašák, Eman je pašák!"

Martin Frič obsadil Plachtu do legendárneho filmu Anton Špelec ostrostřelec opäť s Burianom v hlavnej úlohe (1932), aj do bláznivej komédie Jedenácté přikázání (1935). Vo filme Uličnice (Vladimír Slavínský, 1936) si s ním zahral aj Slovák František Krištof-Veselý.

Spomedzi množstva filmových a divadelných úloh Jindřicha Plachtu vyniká najmä dobrosrdečný profesor Matulka v komédii Martina Friča Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Postava učiteľa, ktorý má strach podstúpiť štátnice, hoci sa na ne roky pripravuje, bola samotnému Plachtovi blízka – podľa kolegov bol nesmelý, trpel pocitmi neistoty a obrovskou trémou. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo často menil divadelné scény – vystriedal Osvobozené divadlo, Rokoko, Tylovo divadlo, dokonca bol krátko aj v činohre Národného divadla a tesne pred smrťou prijal angažmán v Divadle na Vinohradech.

Nestály a nepraktický bol aj v súkromnom živote. S manželkou Máriou mali syna Zdeňka a dcéru Alenu, od rodiny však odišiel, hoci býval v jej blízkosti a s deťmi sa často stretával. Obe deti inklinovali k herectvu, napokon však dali prednosť iným profesiám.

V roku 1941 si Plachta zahral s Jaroslavom Marvanom vo filme Nebe a dudy robotníka Fáberu, ktorý skolabuje pri ťažkej práci v kameňolome. Opäť predznamenal svoj vlastný osud. Počas okupácie pomáhal prenasledovaným rodinám, spolupracoval s odbojom aj za cenu vlastného ohrozenia. Keď ho nútili hrať v propagandistickom skeči, dal si radšej vyoperovať žalúdočné vredy.

Ako presvedčený komunista po 2. svetovej vojne chodil hrať na vidiek či do tovární a dokonca dobrovoľne brigádoval v bani. Práve na následky vyčerpania z ťažkej fyzickej práce zomrel 6. novembra 1951 len ako 52-ročný.

Jindřich Plachta často písal fejtóny a jeho rozprávková knižka pre deti Pučálkovic Amina – o šteňati, z ktorého vyrástla žirafa – sa v roku 2001 dočkala filmového spracovania v podobe animovaného seriálu večerníčkov.

Už ste čítali?

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…