V meste ukrytom pred zrakom sveta žije 80-tisíc ľudí. Takmer 50 rokov nik ani netušil, že existuje
Pavol Hirka
Pavol Hirka

V meste ukrytom pred zrakom sveta žije 80-tisíc ľudí. Takmer 50 rokov nik ani netušil, že existuje

Žili si nad pomery občanov Sovietskeho zväzu, daňou však bola blízkosť rádioaktivity a niekoľkých havárií. To je príbeh mesta Oziorsk.

Značka upozorňujúca na zvýšenú rádioaktivitu rieky Teča — Foto: Wikimedia Commons / Ecodefense, Heinrich Boell Stiftung Russia, Alla Slapovskaya, Alisa Nikulina

OZIORSK 1. júna – Černobyľ nebol jedinou jadrovou katastrofou, ktorá postihla Sovietsky zväz. Dramatickú minulosť má za sebou aj špecifické mesto na východnej strane Uralu. Oziorsk je uzavreté mesto, ktoré sa nachádza v Čeľabinskej oblasti.

Ako uvádza portál Bored Panda, založené bolo v roku 1947, aby slúžilo ako ubytovanie pre ľudí pracujúcich v novozaloženom závode na prepracovanie jadrového paliva Majak. A hoci tam dnes žije 80-tisíc ľudí, až do deväťdesiatych rokov pritom oficiálne neexistovalo a fungovalo ako štát v štáte.

Pôvodne bolo známe ako Čeľabinsk-65, resp. Čeľabinsk-40. Číslo má špecifický význam, ide totiž o posledné dve číslice z poštového smerovacieho čísla najbližšieho mesta. Na jeho výstavbe sa od roku 1945 podieľalo približne 40-tisíc väzňov z gulagov, ktorým bolo prisľúbené zníženie trestu na 5 rokov práce na meste. Žiaľ, ani jeden z nich ťažkú prácu spojenú s vystavením sa obrovskej dávke žiarenia neprežil. 

Mesto Oziorsk v minulosti — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk v minulosti — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk v minulosti — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин

Ešte pod označením „City 40", čiže „Mesto 40", sa po druhej svetovej vojne stalo rodiskom sovietskeho nukleárneho programu. Aj vďaka tomu je práve Čeľabinská oblasť považovaná za jednu z najkontaminovanejších na Zemi.

Oziorsk, ktorý svoje súčasné pomenovanie získal až pred dvadsiatimi piatimi rokmi, bol už od začiatku obohnaný plotom z ostnatého drôtu, pričom na jeho obyvateľov dohliadala ozbrojená stráž. Na prvý pohľad sa v ňom nežije až tak zle. Ľudia, ktorých tam presťahovali, si žili nad pomery ostatných sovietskych občanov. Mali dobre platenú prácu, vzdelanie či riadne bývanie. Obchody prekypovali jedlom a obyvatelia si mohli dovoliť aj exotické ovocie, kvalitné oblečenie či parfémy.

Kyštymská katastrofa

Popritom, ako sa snažili Sovieti držať obyvateľov Oziorska ako v bavlnke, však vrchovato znečisťovali prostredie v okolí Majaku. Odpad sa tak dostával prostredníctvom blízkej rieky Teča až do Arktického oceána. Závod bol navyše stavaných narýchlo a bez potrebných znalostí. 

Udalosť, akou napokon bola 29. septembra 1957 Kyštymská katastrofa, bola pri nedbalosti Sovietov v podstate neodvratná. V závode explodovala nádrž plná tekutého rádioaktívneho odpadu, ktorej pokazený chladiaci systém po zlyhaní nebol opravený.

Mesto Oziorsk — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин

Prvotný incident si nevyžiadal žiadne obete, do ovzdušia sa však dostalo obrovské množstvo rádioaktivity. Sovieti incident udržali v tichosti, hoci zasiahlo územie s rozlohou 52-tisíc kilometrov štvorcových, na ktorom žilo približne 270-tisíc ľudí a o týždeň neskôr začali s evakuáciou blízkych dedín. Ľudia žijúci v postihnutej oblasti v čase katastrofy a ich potomstvo neskôr zaznamenali problémy s reprodukčnými funkciami či skoršou úmrtnosťou. O incidente sa svet dozvedel až v roku 1976 v časopise New Scientist.

Oziorsk má problémy s kontamináciou doteraz, hoci Majak už neslúži pôvodnému účelu. Väčšina obyvateľov však odísť nechce a sú hrdí na to, že môžu v Oziorsku bývať. Veria totiž, že sú „vyvolenými" Ruska. Do alebo preč z mesta sa pritom dostane človek iba s povolením.

Už ste čítali?

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…

Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali,…

Strach o seba, aj dieťatko. Mamy musia s príchodom nového člena rodiny…

Chlapcov hnevá pri šachu aj futbale. Talentovaná rómska šachistka…

Šachistka Agátka Berková dokonca remizovala s ruským šachovým…

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…

Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom…

Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom…

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…