Jedna z najkrvavejších operácií 2. svetovej vojny bola pred 74 rokmi
TASR
TASR

Jedna z najkrvavejších operácií 2. svetovej vojny bola pred 74 rokmi

Pod názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sa 6. október prvýkrát pripomínal v roku 2016. Do roku 2015 pamätný deň zo 6. októbra volali Deň obetí Dukly, do roku 1993 bol známy ako Deň ČSĽA.

Na nedatovanej reprosnímke vydanej 29. septembra 2014 Karpatsko-duklianska operácia. Na snímke sa guľometčíci presúvajú za pechotu pred Duklou. — Foto: TASR/Archív

Bratislava/Svidník 6. októbra (TASR) - Pietny akt kladenia vencov k pamätníkom vo Svidníku sa tradične koná pri príležitosti Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Tento deň pripadá na 6. októbra, v roku 2018 pôjde o jeho 74. výročie.

Pod názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sa 6. október prvýkrát pripomínal v roku 2016. Do roku 2015 pamätný deň zo 6. októbra niesol názov Deň obetí Dukly, do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády.

O zaradení dátumu - 6. októbra - medzi pamätné dni Slovenskej republiky (SR) rozhodli poslanci Národnej rady SR (NR SR) Zákonom číslo 241 z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch a v znení jeho neskorších úprav.

O zmene názvu pamätného dňa - Deň obetí Dukly - rozhodli poslanci NR SR 24. novembra 2015, keď schválili novelu Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Prezident SR Andrej Kiska novelu podpísal 3. decembra 2015.

Počas Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie si najmä občania na Slovensku pripomínajú jednu z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. V priestore Duklianskeho priesmyku sa v roku 1944 uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP).

Príslušníci Prvého československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej domoviny - Československa.

Na nedatovanej reprosnímke vydanej 29. septembra 2014 Karpatsko-duklianska operácia. Na snímke presun pechoty 1. ukrajinského frontu. (Foto: TASR - Archív)

Východný front počas druhej svetovej vojny sa v októbri 1944 definitívne presunul na územie Slovenska a vojaci najmä Červenej armády (ČA) začali oslobodzovať jednotlivé dediny a mestá od fašistov. Už 30. septembra 1944 prekročili jednotky 67. streleckého zboru generála I. S. Šmyga 38. armády 1. ukrajinského frontu československé hranice severozápadne od Duklianskeho priesmyku. Následne nariadil veliteľ 38. armády generál Kirill Semjonovič Moskalenko vystriedať 241. divíziu, ktorá sa prebojovala pri Krajnej Porúbke k československým hraniciam, Prvým československým armádnym zborom, sformovaným v Sovietskom zväze (ZSSR). Týmto rozkazom umožnil československým vojakom, aby ako prví prenikli pri Duklianskom priesmyku na územie svojej vlasti.

Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Operácia sa na poli vojenských a historických vied v súčasnosti často vníma ako strategicky nevýhodná. Karpatsko-duklianska operácia však bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády SNP. Jej cieľom bolo spojenie vojsk ČA s povstaleckými oddielmi.

Na nedatovanej reprosnímke vydanej 29. septembra 2014 Karpatsko-duklianska operácia. Pohľad na presun delostrelcov. (Foto: TASR - Archív)

Pred začiatkom operácie boli sovietske vojská vzdialené asi 40-50 kilometrov od územia Československa. Operáciu uskutočnili vojská 1. a 4. ukrajinského frontu ČA. Samotná operácia sa začala 8. septembra ráno po takmer dvojhodinovej delostreleckej príprave. Jednotky Prvého československého armádneho zboru vstúpili v priestore Dukly na územie domoviny 6. októbra. Zo strategicko-vojenského hľadiska operácia nebola najvhodnejšia pre postup sovietskych vojsk na východnom fronte. Nebola ani v pôvodnom strategickom pláne ČA. Práve pomoc Povstaniu si vyžiadala iné riešenie zamerané na oslobodzovacie boje na území súčasného Slovenska.

V čase, keď vojská Prvého československého armádneho zboru prekročili štátne hranice v priestore Duklianskeho priesmyku, mal zbor 23.151 príslušníkov, z čoho 4601 bolo Slovákov. Operácia sa skončila 28. októbra 1944.

Na nedatovanej reprosnímke vydanej 29. septembra 2014 Karpatsko-duklianska operácia. Pohľad na rotu ťažkých guľometov na poľnom letisku pri Krosne. (Foto: TASR - Archív)

V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21.000 vojakov, 84.000 ďalších utrpelo rôzne zranenia. Aj jednotky Prvého československého armádneho zboru priniesli vysoké obete, 844 na životoch a 4068 zranených.

Už ste čítali?

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…

Na Liptove sa pred svetom ukrýva čarovná dolina, ktorá je ideálna…

Iba málokde nájdete na takom malom kúsku toľko zaujímavostí.…

Čech a Slovenka sa vzali po 15-minútovej známosti. So svadbou…

Ich život nebol jednoduchý, no osud im napokon skrížil cesty. Toto je skutočný…

Muž, ktorý dal Slovensku Horalky, ich vymyslel vďaka chybe pri…

Kultová slovenská pochúťka má už viac ako 50 rokov. Za jej…