V Stredoslovenskom múzeu je výstava o výrobcoch modrotlače
TASR
TASR

V Stredoslovenskom múzeu je výstava o výrobcoch modrotlače

V minulosti bola modrotlač vyhľadávaná najmä pre jej nízku cenu a tiež preto, že sa odev z nej nemusel tak často prať, na rozdiel od šiat ušitých z bieleho plátna.

Na ilustračnej snímke matrica pre modrotlač. — Foto: TASR/Jozef Ďurník

Banská Bystrica 17. júla (TASR) - Krásu ukrytú v modrotlači približuje výstava s názvom Za farbou indiga, ktorú možno počas prázdnin vidieť v Stredoslovenskom múzeu (SSM) v Banskej Bystrici. Výstava zároveň vyrozpráva príbeh rodu modrotlačiarov, ktorý počas troch generácií ovládol trh s touto komoditou v meste.

"Keď sa v Banskej Bystrici povie modrotlač, starým Bystričanom sa v mysli vybaví rod Beniačovcov" hovorí historik múzea Filip Glocko. Tradícia modrotlače sa tak ako aj pri iných remeslách v tejto rodine, dedila z otca na syna. Zakladateľom modrotlačiarenskej dynastie v meste bol Jozef Beniač. Ako 24-ročný vyučený farbiar bol v roku 1837 slávnostne prijatý do farbiarskeho cechu siedmich stredoslovenských banských miest. Počas svojho života sa angažoval v cechovej organizácii, až sa napokon stal jej cechmajstrom, pričom stál aj pri zrode Spolku banskobystrických farbiarov.

Jozef Beniač odovzdal remeslo a fabriku svojmu synovi Karolovi, ktorý sa výrazne zaslúžil o jej modernizáciu. Počas jeho vedenia boli výrobky z modrotlače predstavené na viacerých svetových výstavách a dokonca boli ocenené aj na milenárnej výstave v Budapešti v roku 1896, či v Londýne v roku 1905.

Karol Beniač ml. pokračoval v stopách svojho otca a deda a v snahe udržať krok s produktivitou, ale najmä s nízkymi cenami továrenskej výroby, fabriku modernizoval a do výroby zaradil aj mechanický stroj známy tiež ako perrotin.

Prerod z rodinnej firmy na jedného z najväčších zamestnávateľov v regióne prerušil až proces znárodňovania, keď v roku 1948 do vlastníckych vzťahov vstúpil štát a znárodnená továreň sa stala súčasťou Bavlnárskych závodov V.I. Lenina v Ružomberku. V 70. rokoch minulého storočia osud fabriky definitívne spečatilo rozhodnutie štátu o demolácii dielne spolu s ostatnými objektmi.

V minulosti bola modrotlač vyhľadávaná najmä pre jej nízku cenu a tiež preto, že sa odev z nej nemusel tak často prať, na rozdiel od šiat ušitých z bieleho plátna. Tieto vlastnosti ju predurčovali stať sa neodmysliteľnou výbavou domácností našich predkov, či už v podobe súčastí ženského kroja, ale aj posteľných obliečok či závesov. Najväčší rozmach zažíva modrotlač v 19. storočí, kedy ju nachádzame takmer v každej domácnosti.

O ceste modrotlače od formy k látke, a potom až k šatke, sukni či perine, o osudoch členov jednej z najvýznamnejších modrotlačiarenských rodín zo stredného Slovenska ale aj o súčasných nasledovníkoch odkazu našich dedov, porozpráva autor výstavy Filip Glocko na komentovaných prehliadkach. Najbližšia bude už vo štvrtok 20. júla, ďalšie 17. augusta a 7. septembra 2017 vždy o 16. hod.

Výstava bude sprístupnené do 5. októbra 2017.

Už ste čítali?

Slovenka Erika: Rakovina mi viac dala, ako vzala. Musela som…

Mladej Slovenke diagnostikovali rakovinu, liečbu však vníma ako veľké…

Hrobár Ľubor: Vyťali stromy a z citorínov robia kolotočiarske…

Počas rokov práce zažil všeličo, od opitého farára, cez splašené…

Slovenku vyhlásili za jednu zo 100 najvplyvnejších žien vo Švajčiarsku.…

Preraziť v zahraničí nie je jednoduché. Rodáčke z Nitry sa to však…

Prvá Slovenka nominovaná na juniorskú Nobelovu cenu: Nikde v…

Mladá Slovenka získala nomináciu na prestížne ocenenie. Podarilo…